Chrápajúci Santa Claus, trpaslíci okolo neho tiež podriemkávajú. Lyžiarski inštruktori a vlekári ani nepomyslia na zimné kombinézy v skriniach, záchranné psy z vysokých hôr dychčia v huňatých kožuchoch v dolinách. Divadelní herci sa vyzliekajú z kostýmov, kulisári spratávajú scénu, osvetľovači vypínajú, šepkárka si balí strany. Tréneri hokeja a krasokorčuľovania obchádzajú zimné štadióny okľukou. Učitelia a vychovávatelia od materských cez základné a stredné až po vysoké školy odovzdajú vysvedčenia a uvažujú o destináciách bez hluku. Bufetárky a kuchárky zo školských jedální vydajú posledné porcie a skladajú si sieťky z vlasov. Vrátnici a školníci zamykajú školy, internáty, divadlá aj zimné športoviská na dva mesiace.

Nohy vyložené na stole, v ruke vychladený kokteil alebo pivko, proste leháro. V júni im padne záverečná a do septembra majú vystaráno. Takto nejako si bežný človek predstavuje leto pedagógov. Je v tom kúsok typickej slovenskej závisti a kusisko nevedomosti. Počas letných mesiacov však na práci oficiálne nemajú nič aj ďalší – či už naviazaní na kolobeh školského roka alebo pracujúci sezónne. Niektoré úrady a poskytovatelia služieb ohlásia letný režim (knižnice, MHD, vlaky aj autobusy). V médiách zavládne uhorková sezóna. Dôležité slovíčko v predchádzajúcich riadkoch bolo oficiálne.

Realita je odlišná. Kamenné divadelné scény sú síce v júli a auguste zatvorené, súbory však vystupujú na rôznych festivaloch. Športovci si udržiavajú kondičku aj v lete. Aj keď zimné rezorty v letnom čase nefungujú, ich zamestnanci si zväčša nájdu iný sezónny job. Rovnako šoféri, kuchárky a ďalší obslužný personál.

Čuduj sa svete – ani učitelia nemajú bájnu dvojmesačnú dovolenku, aj keď tri-štyri týždne voľna sa ujdú takmer každému pedagogickému zamestnancovi, teda pokiaľ jej či mu škola nezvolí radikálnejší prístup a nedá výpoveď na dva mesiace, a v septembri novú zmluvu. Šikovné opatrenie, ktorým sa ušetrí, povedal by nejeden dobroprajný Slováčisko. Čo na tom, že v zahraničí sa na psychohygienu pedagogických zamestnancov dbá a primerane dlhé voľno sa berie ako samozrejmosť náročnej intelektuálnej práce. Sú krajiny, kde mávajú učitelia po niekoľkých rokoch praxe povinnú ročnú prestávku a môžu napríklad cestovať či študovať. Štát im to uhradí.

Veľká časť z nich cez leto aj tak brigáduje, aby si prilepšila. Niektoré vzdelávacie ustanovizne umožňujú čerpať svojim zamestnancom neplatené voľno, no tak či onak, na školskej pôde sa musia zjaviť aj počas letných mesiacov. Čakajú ich totiž papierovačky – príprava učebných plánov a osnov, ale aj septembrových komisionálnych skúšok a iné povinnosti.

Summa sumárum z toho vychádza, že naozaj naozajstný relax si počas letných prázdnin užije len Santa s pomocníkmi a dunčovia, ktorí majú na pár mesiacov pokoj od lavín a nešťastníkov zatúlaných v závejoch.

autor: Zuzana Gro